Slovenská asociácia logopédov
so sídlom v Bratislave

Menu

Konferencia Neurogénne poruchy komunikácie
18.-19.10.2019, Hotel Austria Trend, Bratislava



Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dovoľujeme Vás informovať, že konferenciu Neurogénne poruchy komunikácie organizujeme tento rok opäť v Bratislave. Toto prestížne vedecké podujatie, ktoré v minulosti získalo priazeň mnohých odborníkov pod názvom Afaziologické sympózium sa vďaka rozšírenia spektra tém bude prebiehať v historickom centre Bratislavy v dňoch 18.-19.10.2019.
Tradičnú interdisciplinaritu tohto podujatia tento rok reprezentujú pozvaní prednášatelia z oblasti neurológie, neuropsychológie a informačných technológii. Okrem prednášok týchto popredných odborníkov však nebude chýbať aj klinicky orientovaný workshop, na ktorom Vás oboznámime s novým terapeutickým materiálom vytvoreným pre prax logopédov.
Hlavné témy konferencie:
  1. 1) Narušená komunikačná schopnosť u pacientov s Parkinsonovou chorobou a u iných neurodegeneratívnych ochorení
  2. 2) Afázia
  3. 3) Primárna progresívna afázia
  4. 4) Získaná dyzartria
Budeme veľmi radi ak sa aj tento rok prihlásite s prednáškou na vyššie uvedené témy. Očakávame najmä klinicky orientované príspevky, ktoré môžu prispieť ku skvalitneniu logopedickej starostlivosti našich pacientov, klientov.
Radi preto zaradíme do programu aj zaujímavé kazuistiky pacientov zamerané na špecifický aspekt diagnostiky alebo terapie ich narušenej komunikačnej schopnosti. Termín zaslania abstraktov je 31.5.2019 cez web sal.sk.
Tešíme sa na stretnutia s Vami na jeseň v Bratislave!

Za vedecký výbor konferencie: prof. PaedDr. Zsolt Cséfalvay, PhD.

Pozvané prednášky

Ing. Miloš Cerňak, PhD.
Kódy fonetických atribútov v reči pacientov s Parkinsonovou chorobou

Cieľom tejto prednášky je uviesť príznaky fonetických atribútov získané hlbokým učením, ktoré tvoria kódy, a ich aplikáciu na analýzu patologickej reči. Používanie strojového učenia v klinickej praxi je stále kontroverzné, pretože sľubné výsledky sú často dosahované neinterpretovateľnými modelmi. Fonetické atribúty, ako vibrácia hlasiviek či miesto a spôsob artikulácie, sú populárnou reprezentáciou analýzy reči, a sú zároveň interpretovateľné. Použitie kódov fonetických atribútov v klinickej praxi bude vysvetlené na aplikáciách: objektívného hodnotenia progresívnej apraxii reči, klasifikácii Parkinsonovej choroby hlasom medzi kontrolnou a klinickou skupinou, predikcii UPDRS skóre a odhad percepčnej kvality hlasu pacientov s Parkinsonovou chorobou, a objektivného rozpoznanie ON a OFF motorického stavu pacientov s Parkinsonovou chorobou.
Bio: Miloš Cerňak získal PhD na Slovenskej Technickej Univerzite v Bratislave. Od roku 2011 do 2017 pracoval na Idiap Research Institute v Martigny, Švajčiarsko. Od 2008 bol členom IBM Research v Prahe. Po ukončení štúdia v r. 2005, bol postdoktorand na Institute Eurocom v Sophia-Antipolis, Francúzsko, a vedecký pracovník na Ústave Informatiky Slovenskej Akadémii Vied v Bratislave. Počas doktorandského štúdia pôsobil tiež na Virtual Reality Application Centre, Iowa State University, USA. Miloš je v súčasnosti je vedúcim vedeckým pracovníkom pre oblasť spracovania reči firmy Logitech v kampuse École Polytechnique Fédérale de Lausanne, Švajčiarsko. Medzi jeho záujmy patrí spracovanie signálov a strojové učenie pre aplikovanú fonetiku a fonológiu, neurológia produkcie a vnímania reči, a spracovanie patologickej reči. Je tiež senior členom IEEE.

Doc. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.
Koncept mutlidisciplinárnej starostlivosti o pacientov s Parkinsonovoou chorobou v modernej medicíne

Parkinsonova choroba je multiorgánové neurodegeneratívne ochorenie postihujúce komplexné spektrum neurotransmiterových systémov v centrálnom aj periférnom nervovom systéme. Klinicky sa prejavuje kombináciou motorických ale aj mnohých nemotorických prejavov, vrátane poškodenia reči a prehĺtania. S ohľadom na základnú patofyziológiu ochorenia je zrejmé, že štandardné farmakologické stratégie, ktorých cieľom je kompenzovať dysfunkciu v dopamínovom systéme nemôžu viesť k úplnej úprave klinických ťažkostí pacientov a preto boli v posledných rokoch vyvinuté modely špecializovanej multidisciplinárnej starostlivosti, ktoré sú na základe doterajších poznatkov v porovnaní s klasickým terapeutickým prístupom efektívnejšie, vedú k lepšej kvalite života pacientov, redukcii počtu komplikácií a lepšej ekonomickej efektívnosti liečby. V rámci prednášky bude odprezentovaný koncept plánovaného národného programu pre liečbu Parkinsonovej choroby, ktorý je v súčasnosti v príprave v spolupráci s jednotlivými odbornými spoločnosťami a Ministerstvom Zdravotníctva SR.
Bio: Matej Škorvánek získal PhD na University of Groningen v Holandsku a habilitoval na LF UPJŠ v Košiciach. V rámci špecializácie na extrapyramidové ochorenia navyše absolvoval stáže na University College London, Karlovej Univerzite v Prahe a Medical University Vienna. V súčasnosti pracuje ako vedúci Centra pre zriedkavé extrapyramidové ochorenia na Neurologickej klinike, LF UPJŠ a UNLP v Košiciach. Medzi jeho klinické a výskumné záujmy patrí predovšetkým Parkinsonova choroba a dystónie, je koordinátorom 3 medzinárodných projektov zameraných na kvalitu života pri Parkinsonovej chorobe (štúdia QUALPD), biomarkery premotorickej Parkinsonovej choroby (štúdia PARCAS) a Central European Group on Genetics of Movement Disorders (štúdia CEGEMOD). Je predsedom Extrapyramidovej sekcie Slovenskej Neurologickej Spoločnosti a člen European leadership International Parkinson and Movement Disorder So

PhDr. Michal Hajduk, PhD.
Využitie neuropsychologickej batérie NEUROPSY pri diagnostike kognitívneho deficitu pri neurodegeneratívnych ochoreniach

Zhoršenie kognitívnych funkcií je charakteristickým prejavom neurodegeneratívnych ochorení ako je Alzheimerova alebo Parkinsonova choroba. Diskrétne zmeny kognície sú v obidvoch prípadoch významným prediktorom rizika konverzie do demencie. Súčasné trendy vo výskume zdôrazňujú potrebu skorého záchytu kognitívnych porúch, s cieľom poskytnutia adekvátnej liečby. Samotné skríningové vyšetrenie umožňuje hrubé zhodnotenie integrity kognitívnych funkcií, komplexné neuropsychologické vyšetrenie má ale podstatne väčšiu prediktívnu validitu. Na Slovensku aktuálne chýbajú štandardizované neuropsychologické testy, ktoré by v súlade so zahraničnými odporúčaniami umožnili spoľahlivé vyšetrenie kognície. V príspevku sa zameriame na predbežné výsledky projektu NEUROPSY, ktorého cieľom je štandardizácia súboru neuropsychologických testov, ktoré pokrývajú relevantné kognitívne funkcie, ktoré sú typicky narušené pri neurodegeneratívnych ochoreniach.
Podporené grantom AVPP – 15-0686
Bio: Michal Hajdúk pôsobí na Katedre psychológie FIF UK a Psychiatrickej klinike LF UK a UNB ako odborný asistent so zameraním na klinickú psychológiu a metodológiu výskumu. V minulosti získal Fulbrightove štipendium a pôsobil ako post – doc v USA. Aktuálne je riešiteľom dvoch grantov APVV. Má skúseností aj z grantových schém ako VEGA a KEGA. Bol spoluriešiteľom viacerých grantov Psychiatrickej spoločnosti SLS, ktoré mali charakter interdisciplinárnych projektov. V súčasnosti pracuje v interdisciplinárnych výskumných tímoch s klinickými psychológmi, psychiatrami, neurológmi, neurovedcami a logopédmi. Jeho výskum sa primárne zameriava na zhoršené sociálne poznávanie u neuropsychiatrických ochorení.

PhDr. Ingrid Wiedermann, Ing. Dalimír Wiedermann
Terapeutické postupy pri alexii a agrafii – elektronická verzia(interaktívny workshop)

V súčasnosti sa pri logopedickej terapii u pacientov s afáziou používajú pracovné listy z rôznych zdrojov, akými sú napríklad publikácie a príručky zamerané na terapiu afázie, voľne prístupné terapeutické listy z internetu od rôznych autorov, zahraničná literatúra a v neposlednom rade vlastná tvorba a skladba pracovných listov pre terapiu afázie. Naším zámerom bolo vytvoriť otvorený súbor pracovných listov a postupov prostredníctvom elektronického rozhrania, ktoré sú koncipované v súlade s teoretickými východiskami terapie afázie, alexie a agrafie. Elektronická forma pracovných listov spolu s prediktívnym návrhom a nápoveďou možností voľby terapie pre pacienta s afáziou umožní do veľkej miery zjednotiť súčasné terapeutické postupy afaziológov, pričom ponecháva priestor pre implementovanie budúcich poznatkov v terapii afázie. Veríme, že veľkou pridanou hodnotou bude možnosť záznamu priebehu terapie s pacientom a stane sa neoceniteľnou pomôckou nielen pre skúsených, ale aj pre začínajúcich logopédov.
PhDr. Ingrid Wiedermann je klinickou logopédkou pôsobiacou v Univerzitnej nemocnici v Bratislave – Ružinov na Oddelení dlhodobo chorých. Je spoluautorkou publikácií s problematikou diagnostiky a terapie afázie, alexie a agrafie, autorkou publikácie Afázia – príručka pre rodinných príslušníkov pacienta s afáziou ako aj jednou z prvých autorov použitia prvkov virtuálnej reality pri pacientoch s afáziou. Dlhé roky sa podieľa na vedení praktickej prípravy študentov pregraduálneho štúdia logopédie na pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Ing. Dalimír Wiedermann, vyštudoval odbor elektronických počítačov, podieľal sa na ideovej a technickej realizácii implementovania prvkov v použití virtuálnej reality pri pacientoch s afáziou, taktiež je spoluautorom riešenia elektronického riadenia vykurovania priemyselných hál za čo bola technickému zariadeniu na medzinárodnej výstave Aquatherm udelená zlatá medaila. V súčasnosti je autorom cloudového riešenia pre sledovanie a vyhodnocovanie finančných plánov klientov finančných inštitúcií.