Slovenská asociácia logopédov
so sídlom v Bratislave

Test je zameraný na vyšetrenie porozumenia viet v slovenskom jazyku. Pozostáva z lexikálnej časti a  časti venovanej vetám. Umožňuje analyzovať vplyv rôznych lingvistických faktorov na porozumenie, napr. vplyv syntaktickej konštrukcie, dĺžky vety, poradia sémantických rolí, prítomnosti morfologického kľúča na začiatku vety. Zároveň identifikuje aj charakter nesprávnych odpovedí: či je problém v priraďovaní sémantických rolí alebo skôr v priradení modifikujúcej frázy jednému z účastníkov deja. Okrem toho ponúka porovnanie výkonu vyšetrovanej osoby s priemerným výkonom respondentov rovnakého veku, vzdelania a pohlavia v prípade dospelých a rovnakého veku, pohlavia a vzdelania matky v prípade detí od 6 do 10 rokov, ako aj posúdenie jeho výkonu pomocou percentilových noriem. Autormi testu sú Jana Marková, Zsolt Cséfalvay, Marína Mikulajová a Miroslava Schöffelová.

Kapitoly:

1. Špecifiká diagnostiky NKS u dospelých (prof. Lechta)
2. Diagnostika porúch fluencie (prof. Lechta)
3. Diagnostika porúch hlasu (prof. Kerekrétiová, dr. Krasňanová)
4. Diagnostika afázie (prof. Cséfalvay, dr. Košťálová)
5. Diagnostika dyzartrie (prof. Cséfalvay, Ing. Mekyska, dr. Košťálová)
6. Diagnostika NKS pri demencii (doc. Marková, prof. Cséfalvay)
7. Diagnostika pri operáciách mozgu pri vedomí (dr. Šteňová, dr. Šteňo)
8. Diagnostika kognitívnych funkcií (doc. Preiss).

Diagnostike narušenej komunikačnej schopnosti u dospelých ľudí vcelku ako špecifickému fenoménu sa u nás doposiaľ nevenovala adekvátna pozornosť. Popritom štatistiky v celosvetovom meradle dokazujú známy trend, ktorý sa všeobecne eviduje ako starnutie populácie: čoraz viac ľudí sa dožíva tzv. seniorského veku. Jedným z najčastejších problémov, ktoré dospelá/ seniorská populácia má, sú problémy s komunikáciou. Nedávno publikované údaje z USA, kde sa tomuto problému venujú dlhodobo, dokazujú, že až približne 20% klientely logopédov tvoria ľudia s narušenou komunikačnou schopnosťou starší ako 60 rokov. Aj odborné publikácie sa tam preto vo zvýšenej miere zacieľujú na túto oblasť. V našom regióne dosiaľ zhrňujúca monografia, orientovaná na narušenú komunikačnú schopnosť dospelých ľudí nevyšla. Publikácia, ktorú práve predkladáme zainteresovaným čitateľom, je preto pilotnou monografiou zaoberajúcou sa dôležitou súčasťou tejto problematiky u nás: ide o špecifiká diagnostiky narušenej komunikačnej schopnosti u dospelých ľudí. Je totiž logické, že ak chceme komplexne riešiť spomínaný problém, musíme začať práve diagnostikou, ktorá je nevyhnutnou vstupnou fázou našej intervencie. Adresátmi, ktorých chceme touto monografiou osloviť, sú predovšetkým logopédi, neurológovia, psychiatri, otorinolaryngológovia, psychológovia, príslušníci ďalších pomáhajúcich profesií. V rámci transdisciplinárneho prístupu participujú na starostlivosti o dospelých ľudí s narušenou komunikačnou schopnosťou a často sú bezradní hneď pri prvom kontakte - ak treba zistiť čo najprecíznejšie druh, stupeň a formu narušenia a určiť diagnózu dospelého človeka/seniora s narušenou komunikačnou schopnosťou. Spomedzi rôznych druhov narušenej komunikačnej schopnosti sme do našej monografie vybrali tie, s ktorými sa spomínaní experti stretávajú najčastejšie, resp. s ktorými zvyknú mať pri diagnostikovaní najväčšie problémy. Po nevyhnutnom úvodnom vstupe, zacielenom na stručné vymedzenie fenoménu narušená komunikačná schopnosť a špecifík jej diagnostikovania u dospelých ľudí, je v nadväzujúcich kapitolách diagnostikovanie jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti spracované podľa jednotného algoritmu. Každý zo spracovaných druhov je najprv prezentovaný v jeho základnej charakteristike (vymedzenie, incidencia, prevalencia, etiológia, klasifikácia); nadväzujú špecifiká jeho diagnostikovania, konkrétne metódy a techniky diagnostikovania v našom regióne a v zahraničí a napokon odporúčania pre prax s prehľadom najdôležitejšej súvzťažnej odbornej literatúry. Našim zámerom je poskytnúť týmto spôsobom čitateľovi prehľadný obraz o diagnostikovaní, pričom jednotný algoritmus umožňuje pohodlnú vzájomnú komparáciu spôsobov diagnostikovania prezentovaných druhov narušenej komunikačnej schopnosti. Je logické, že jednotlivé druhy narušenej komunikačnej schopnosti sú u nás i v zahraničí rozpracované na rozličných úrovniach. Napríklad najviac je rozpracovaná afaziológia; diagnostika iných druhov narušenej komunikačnej schopnosti (napr. diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti pri demencii) zažíva v súčasnosti štádium veľkého rozmachu. Naša monografia tento stav viac-menej verne odzrkadľuje.

Prakticky zameraná publikácia je určená neurológom, psychiatrom, geriatrom, psychológom, logopédom a ďalším záujemcom o problematiku neurodegeneratívnych ochorení.

Súhrnný pohľad vymedzuje definíciu a základné charakteristiky neurodegenerácií. Prehľadne a prakticky sú diskutované etiopatologické, klinické, neuropsychologické a neuroradiologické aspekty spolu s neuropatologickými nálezmi u najčastějších ochorení: mierna kognitívna porucha a Alzheimerova choroba, demencia s Lewyho telieskami, frontotemporálne demencie, progresívna afázia, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba, progresívna supranukleárna obrna, kortikobazálna degenerácia, multisystémové atrofie, ochorenie motorického neurónu, prionové ochorenia a veľa ďalších. Pozornosť je venovaná terapeutickým prístupom spoločným pre prejavy demencie a parkinsonizmu (farmakologické i nefarmakologické intervencie, liečba komplikácií, preventívne možnosti) i špecifickým prístupom u jednotlivých ochorení.

Autorom troch kapitol je prof. Zsolt Cséfalvay: Poruchy reči pri neurodegeneratívnych ochoreniach, Primárna progresívna afázia, Komunikácia s pacientom s neurodegeneratívnym ochorením.

Publikácia venovaná aktuálnej a tiež naliehavej téme demencie je napísaná kolektívom autorov lekárov a logopédov. Podrobne popisujú v samostatných kapitolách rôzne typy demencií, ktorých prevalencia sa vekom zvyšuje v súčasnej starnúcej populácii. Publikácia má 180 strán rozdelených do siedmich kapitol.

Autori opisujú najčastejšie typy demencií: Alzheimerovu chorobu (Vavrušová), demenciu s Lewyho telieskami (Mátéffyová), dementiu paralytica (Trebulová, Forgáčová), frontotemporálnu lobárnu degeneráciu (Šutovský). Kráľová, Vajdičková predstavujú hodnotiace škály v diagnostike a diferenciálnej diagnostike demencií. Posledná kapitola knihy sa venuje účinkom doplnkov výživy na kognitívne funkcie.

Autormi najrozsiahlejšej kapitoly publikácie s názvom „Narušená komunikačná schopnosť pri demencii“ sú logopédi (Cséfalvay, Marková, Hrubá). Pri jej vytváraní sa im podarilo zosumarizovať veľké množstvo aktuálnej a relevantnej literatúry. V súčasnosti nie je v slovenskej logopédii spracovaná problematika narušenej komunikačnej schopnosti pri demencii a práve z tohto dôvodu predstavuje táto kapitola súhrn najpodstatnejších informácií o kognitívno-komunikačných poruchách pri tomto ochorení.

Ponúka teoretický koncept spracovania jazykovej informácie nielen na úrovni slova, ale aj na úrovni vety a textu. Zároveň poskytuje informácie, ako sa prejavujú deficity spracovania jazykovej informácie na jednotlivých úrovniach pri demencii.

Autori v tejto kapitole venujú pozornosť popisu prejavov narušenej komunikačnej schopnosti pri jednotlivých druhoch demencie (Alzheimerova choroba, vaskulárna demencia, frontotemporálna lobárna degenerácia, demencia s Lewyho telieskami a Parkinsonova choroba s demenciou). Časť diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti pri demencii sa zameriava na diagnostiku kognitívnych deficitov a tiež jazykových a rečových procesov. Autori stručne popisujú vhodné a citlivé diagnostické nástroje na zachytenie spomínaných deficitov. Najpodstatnejšie informácie sú zhrnuté v tabuľkách a grafoch čo sprehľadňuje a zjednodušuje čítanie tejto publikácie. Kniha je venovaná najmä lekárom, špeciálnym pedagógom, psychológom a logopédom, ale aj iným odborníkom. Veľkým prínosom je práve pre logopédov, ktorí sa venujú pacientom s neurogénnymi poruchami komunikácie, medzi ktoré patrí aj narušená komunikačná schopnosť pri demencii

Do rúk logopédov, lekárov, psychológov, liečebných pedagógov a špeciálnych pedagógov sa dostáva nová publikácia, ktorá obsahovo nadväzuje na prvú časť úspešnej publikácie „Kognitívne funkcie a ich rehabilitácia v klinickej praxi“. Klinická logopédka Veronika Šteňová a neurofyziologička Daniela Ostatníková pripravili pre prax publikáciu, ktorá opäť veľmi prístupným spôsobom približuje čitateľom zložité fenomény fungovania mozgu.

V teoretických kapitolách prof. MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. informuje čitateľov o vývine mozgu, o vyšších nervových funkciách s akcentom na emócie, sociálnu kogníciu, akademickú inteligenciu a kreativitu. Osobitnú pozornosť venuje aj špecifickosti hemisfér v mozgových funkciách a lateralite frontálneho laloka. Je to oblasť, ktorej sa autorka dlhé roky výskumne venuje a preto môže ponúknuť moderný pohľad súčasného vedeckého poznania na vývin kognitívnych funkcií človeka a ich vzájomnú prepojenosť.

PhDr. Veronika Šteňová, PhD. rozšírila pôvodný intervenčný arzenál o množstvo nových úloh (vo forme štruktúrovaných pracovných listov). Aj v tejto časti je krátky súhrn informácií, ako postupovať pri práci s týmito pracovnými listami. Novinkou druhej časti sú pracovné listy, ktoré sú zamerané na rozvoj kreatívneho myslenia v súvislosti s komunikačnými schopnosťami klienta.

Hoci od vydania prvej časti publikácie „kognitívnej rehabilitácie“ uplynuli len dva roky, autorkám sa podarilo získať mimoriadne cennú spätnú väzbu od kolegýň a kolegov z klinickej praxe. Otázky a pripomienky z praxe preto formulovali do niekoľkých otázok (prakticky aj teoreticky orientovaných), na ktoré potom odpovedajú, čím sa snažili ešte presnejšie usmerniť tých, ktorí tento materiál budú aplikovať v praxi.

prof. PaedDr. Zsolt Cséfalvay, PhD.