Slovenská asociácia logopédov
so sídlom v Bratislave

Teoretikov, ale i súčasných a budúcich praktikov, venujúcich sa edukácií detí s postihnutím, narušením a ohrozením v bežných školách, iste zaujme publikácia, vydaná vydavateľstvom Portál. Kolektív autorov zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Nemecka pod vedením profesora V. Lechtu, v nej približuje inkluzívny trend, vychádzajúci z konceptu inkluzívnej pedagogiky, schváleného Valným zhromaždením OSN v roku 2006.
Inkluzívne vzdelávanie je dlhodobý proces, ktorý je v našich podmienkach ešte len na začiatku. V súčasnosti sa, v realizujúcom integračnom trende, musí dieťa s postihnutím prispôsobiť požiadavkám školy. Tým sa podstatne líši od skutočnej podstaty inklúzie, ktorej cieľom je úplne prijatie každého dieťaťa ako člena školskej komunity a naplnenie filozofie „škola pre všetkých“, zabezpečujúca/prispôsobujúca edukačné prostredie všetkým deťom.
Recenzovaná monografia obsahuje české texty, štruktúrované do dvoch častí: všeobecnej a špeciálnej, ktoré čitateľa nielen informujú, ale aj motivujú k premýšľaniu a diskusiám. Prvá všeobecná časť je teoretickým jadrom práce a tvorí ju 10 kapitol. Druhá špeciálna časť je zameraná aplikačne-prakticky, obsahuje 13 kapitol. Súčasťou monografie je príloha, v ktorej čitateľ nájde charakteristiku oftalmologických diagnóz so zameraním na vyučovanie telesnej výchovy a iných pohybových aktivít žiakov so zrakovým postihnutím, i dôležité oficiálne dokumenty: medzinárodné dokumenty, zákony v Českej i Slovenskej republike týkajúce sa edukácie.
Autori publikácie predstavujú heterogénnu skupinu so spoločným cieľom, vychádzajúceho z humanistických princípov. Odborníci i praktici prinášajú svoj pohľad, postrehy, skúsenosti, výsledky výskumov a čitateľovi poskytujú pilotné východiská, analýzy, postupy pri uplatňovaní dlhodobého inkluzívneho trendu z viacerých pohľadov.
Editor V. Lechta, v úvodnej kapitole všeobecnej časti, vymedzuje základné pojmy, ponúka stručný prehľad prístupov k jedincom s postihnutím, ciele a možnosti inkluzívnej pedagogiky. Ďalej sa venuje komponentom inkluzívnej pedagogiky, vyžadujúcich najakútnejšie riešenia (etický, sociologický, profesijný, politický a aplikačný), ovplyvňujúcich jej trendy a perspektívy. Dá sa povedať, že jeho príspevok tvorí teoretické východisko, na ktoré nadväzujú ďalšie historické, výskumné, teoretické i aplikačné veľmi hodnotné texty, sumarizujúce problematiku inkluzívnej pedagogiky a s ňou súvisiacou medzinárodnou spoluprácou.
V druhej kapitole P. Zászkaliczky oboznamuje čitateľa s chápaním pojmu „postihnutie“: interakčným modelom postihnutia, zmenami paradigmy – od segregácie k inklúzií, sociálnymi dimenziami postihnutia, ktorá sa prejaví hendikepom iba vtedy, keď sa človek trvalo ocitne v nevýhodnej situácií.
B. Kudláčová v nasledujúcom texte ponúka komplexné, prehľadné spracovanie edukácie jedincov s postihnutím v antropologickom kontexte od antiky po súčasnosť. V prehľadnej tabuľke uvádza historický vývoj pedagogiky a špeciálnej pedagogiky spolu s ich typickými prístupmi, vyúsťujúci do vzniku inkluzívnej pedagogiky a inkluzívneho prístupu.
L. Požár sa v štvrtej kapitole zameriava na sociálnopsychologické východiská inkluzívnej pedagogiky: chápanie hodnôt, postoje spoločnosti k ľuďom s rôznym druhom postihnutia i naopak, a na zvláštnosti socializácie. Ponúka aj príklady z praxe v oblasti socializácie ľudí so sluchovým a zrakovým postihnutím.
Piata kapitola má lekársky podtext. D. Ostatníková v nej odhaľuje biologické zákonitosti fungovania ľudského mozgu, ktorý je fyzickým korelátom myslenia, správania, konania a poznávania. Autorka odporúča ponúknuté poznatky uplatniť v praxi pri včasnej diagnostike a modifikácií prístupu k ľuďom s PNO, a tak výrazne zlepšiť kvalitu ich života. M. Horňáková upozorňuje na skutočnosť, že sme v tejto oblasti iba na ceste. Nabáda do diskusií, pretože otázok, na ktoré treba odpovedať je stále dosť. Čitateľa oboznamuje s pedagogickým odborom liečebná pedagogika, odpovedajúcim o.i. na otázky: kto je človek v ťažkých životných situáciách; čo je príčinou, prejavom a dôsledkom sťažených okolností vývinu, porúch zdravia a správania, konania z pohľadu pedagogiky; čo podporuje zdravie a aké formy pomoci existujú. V praxi sa zameriava na rozvíjanie kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hry, tvorivé individuálne/skupinové a komunitné aktivity.
Siedma kapitola zaujme najmä učiteľov. O. Matuška a T. Jablonský v nej venujú pozornosť východiskám inkluzívnej didaktiky: základným vymedzeniam, aktérom i procesu inkluzívnej edukácie, ktorými sú strategické ciele, didaktické zásady, modely, koncepty a programy inkluzívnej edukácie. Kapitolu uzatvára T. Jablonský prezentovaním kooperatívneho učenia ako jednu z relevantných súčastí inkluzívnej edukácie.
Výchovou detí s postihnutím, narušením a ohrozením (s PNO) vo voľnom čase sa zaoberá N. Lohynová-Bizová, poukazujúc na hodnotový rozmer, funkcie, princípy, perspektívy inkluzívnej výchovy vo voľnom čase. Podkapitola, ktorá sa venuje špecifikami výchovy detí s PNO v školskom klube (školní družine) v inkluzívnych podmienkach, zaujme najmä vychovávateľov a pracovníkov rôznych centier, venujúcich sa deťom, mládeži vo voľnom čase.
Deviatu kapitolu napísala A. Leonhardt a porovnáva v nej koncepty inkluzívnej pedagogiky v rôznych krajinách, nielen v priemyselných ( Nemecko, Anglicko, Kanada, USA) ale aj v rozvojových (Angola, Etiopia, Benin, Nepál). V úvode čitateľovi predkladá historický vývoj, štatistické údaje a formy školskej integrácie, ktoré neskôr približuje pomocou vybraných príkladov z jednotlivých krajín.
Posledná kapitola prvej všeobecnej časti obsahuje texty V. Lechtu a M. Vítkovej, zaoberajúce sa špecifikami realizácie inkluzívnej edukácie jednotlivo v Českej a Slovenskej republike: pedagogicko-psychologické poradenské služby, inkluzívne/integračné a špeciálne edukácie, príprava učiteľov a špeciálnych pedagógov pre inkluzívnu školu.
Predchádzajúce odborné texty, sprehľadnené a zjednodušené tabuľkami, schémami spolu s nasledujúcimi aplikačno-prakticky zameranými tvoria jeden hodnotný celok, ktorý určite ocenia súčasní i budúci pedagógovia a iní odborníci pracujúci v edukačnom, poradenskom prostredí v Českej aj Slovenskej republike. Čitateľ v špeciálnej časti nájde kapitoly expertov, venované „klasickým“ postihnutiam a narušeniam, ale v súlade s moderným trendom primárnej a sekundárnej prevencie, i rôznym ohrozeniam optimálneho vývinu dieťaťa. Pri vymedzovaní jednotlivých druhov postihnutí a narušení autori používajú Medzinárodnú klasifikáciu chorôb WHO. Každá kapitola je osobitná, ale i napriek tomu nájdeme vo všetkých veľa podobností (všetky kapitoly sú spracované podľa jednotného algoritmu): zameriavajú sa na zvláštnosti, podmienky i odporúčania pri inkluzivnej edukácií detí s konkrétnym postihnutím, narušením a ohrozením.
Na zrakové postihnutie sa zameral J. Šimko a M. Šimko, ktorí vo svojej kapitole ponúkajú i stručné štatistické údaje a praktické poznatky, skúsenosti, postrehy z integrácie detí so zrakovým postihnutím v bežnej MŠ, ZŠ. Podobne M. Romančíková a M. Schmidtová spracovali edukáciu detí so sluchovým postihnutím. Telesnému postihnutiu, chorobám a zdravotným oslabeniam sa venuje trinásta kapitola, autorkou ktorej je E. Kollárová. Mentálne postihnutie spracoval J. Hučík a posledné „tradičné“ postihnutie, ktorým je autizmus a pervazívne vývojové poruchy A. Šedibová, K. Vladová.
Nasledujúce kapitoly stručne oboznamujú čitateľa s ďalšími postihnutiami, narušeniami a ohrozeniami. V. Lechta, A. Kerekrétiová a B. Králiková spracovali zvláštnosti inkluzívnej edukácie žiakov v mimoriadne heterogénnej kategórií - s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS). V podkapitolách sa venujú: zajakavosti, poruchám hlasu, dyslálii. O. Zápotočná ponúka zamyslenie sa nad príležitosťou prehodnotiť tradičné prístupy v edukácií, dlhodobo praktizované v našich podmienkach, z pohľadu špecifických porúch učenia, ktoré diagnostikovali mnohým deťom v súčasných školách. M. Horňáková prispela do monografie ďalším textom, zameraným na poruchy správania, emocionálne poruchy a aj na zvláštnosti ich inkluzivnej edukácie. Poukazuje na vývinovo a výchovne podmienené výchovné ťažkosti v školskom veku, ale i na iné príčiny. Diagnostike, terapii, výchove a zvláštnostiam inkluzivnej edukácie detí s poruchami pozornosti a hyperaktivitou (ADHD) sa venuje V. Andreánska. O deťoch s nadpriemerným nadaním, zvláštnosťami ich inkluzivnej edukácie píše J. Laznibatová a D. Ostatníková. Posledné tri kapitoly sa venujú témam aktuálnym i v našom prostredí: bilingvizmu (J. Štefánik), rómskemu etniku (L. Horňák) a multikultúrnemu prostrediu (K. Vitásková).
Záverom treba poznamenať, že vzhľadom k zvyšujúcemu sa počtu detí s postihnutím edukovaných v bežných školách v našich podmienkach je publikácia Základy inkluzívnej pedagogiky prínosná a užitočná. Tvorí cenný zdroj informácií nielen pre teoretických odborníkov v oblasti výskumu, riaditeľov škôl, učiteľov, vychovávateľov, majstrov, výchovných poradcov, triednych učiteľov, špeciálnych pedagógov, školských psychológov, školských asistentov, školských špeciálnych pedagógov, liečebných pedagógov, pracovníkov v poradenských, sociálnych centrách, študentov vysokoškolského štúdia nielen učiteľského smeru, ďalej pre pracovníkov i dobrovoľníkov v treťom sektore, a v neposlednom rade aj pre samotných jedincov s postihnutím, narušením, ohrozením a ich rodičov v Slovenskej i Českej republike.
Veríme, že predstavená monografia poslúži na oboznámenie sa s problematikou, na prekonanie bezradnosti počas inkluzívnej edukácie detí s postihnutím, ohrozením a narušením, i na usmernenie v oblasti kompetencií pri efektívnej práci s nimi.

MUDr. Daniela Ostatníková, PhD. pôsobí ako odborná asistentka na Fyziologickom ústave LF UK v Bratislave. Vedecky sa venuje problematike vyšších nervových funkcií, kognitívnym funkciám a špecifickým kognitívnym schopnostiam. Je riešiteľkou grantových projektov a jej publikačná činnosť pokrýva oblasti neurofyziológie. Je spoluautorkou učebných textov z fyziológie a patofyziológie. Jej prednášková činnosť je určená študentom medicíny, medziodborového štúdia na UK v Bratislave, ako aj študentom logopédie PdF UK.

Autorka na 107 stranách, ktoré sú rozdelené do 8 kapitol podáva základné poznatky z anatómie, fyziológie a patofyziológie reči. Čitateľovi poskytuje nielen základné a najnovšie informácie z našej a zahraničnej literatúry, ale aj nadväzujúce poznatky pre lepšie pochopenie ich vzájomných súvislostí.

V prvej kapitole rozoberá anatomické systémy a fyziologické deje ako základnú podmienku pre správne rečové funkcie.

Piata kapitola je zacielená na neuroanatómiu a neurofyziológiu. Posledné dve kapitoly pojednávajú o anatómii a fyziológii sluchu a zraku.

Text je prehľadný, štýl zrozumiteľný, objasňujúci, takže spĺňa potreby študijného textu. Veľmi vhodne sú zvolené aj kontrolné otázky, ktoré sa nachádzajú na konci jednotlivých tematických častí, rovnako aj doplňujúci obrazový materiál, ktorý pomáha lepšiemu porozumeniu a celkovej orientácii čitateľa. Prínosom je aj uvádzanie slovenských a latinských anatomických názvov.

Cieľovou skupinou pre ktorú je publikácia určená sú nielen študenti, ale aj logopédi, psychológovia, špeciálni a liečební pedagógovia a všetci tí, ktorí sa komunikáciou a jej narušením zaoberajú.

Publikácia MUDr. D. Ostatníkovej, PhD. ktorá je výsledkom jej mnohoročného úsilia a práce, jasne vypovedá o jej profesionálnej odbornej úrovni, ako aj o jej pedagogickom majstrovstve.

Autorka monografie Doc. PaedDr. Jana Kesselová, CSc. pracuje na Katedre slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity. Orientuje sa na výučbu morfológie súčasnej slovenčiny, úvodu do jazyka, jazykovej kultúry a pedagogickej rétoriky, teórie a praxe jazykovej komunikácie v manažmente.

Výskumne sa zameriava na ontogenézu detskej reči a komunikačno - poznávací model vyučovania slovenského jazyka. Je autorkou monografie Lingvistické štúdie o komunikácii detí ( 2001 ), spoluautorkou učebnice Učíme slovenčinu - komunikačne a zážitkovo ( 2003 ), autorkou cvičebnice Rozviazané jazýčky (1999, 2000).

Cieľom recenzovanej práce je analýza ontogeneticky podmienených funkčno-komunikačných vlastností slovných druhov v prirodzenej autenticky spontánnej komunikácii detí mladšieho školského veku ( 6 - 12 roč. ). Analyzovaný textový korpus predstavuje 60 000 slov. Predmetom monografie je výklad funkcie a sémantiky slovných druhov v parolovej realizácii, teda funkčno-komunikačná a sémantická dimenzia dialogickej komunikácie detí.

Prvá kapitola Dieťa v hre a v dialógu rozoberá prirodzené vývinové paralely hry a detskej komunikácie. Ďalšie kapitoly ( 2 - 11 )sú usporiadané podľa komunikačného zaťaženia slovného druhu v dialogickom texte. Autorka k detskej komunikácii pristupuje z hľadiska pozitívnej charakteristiky, čiže sleduje to, čo si deti osvojili, a nie to, čo im v porovnaní s komunikáciou dospelých chýba.

V morfologickej interpretácii sleduje register prvkov a ich komunikačnú funkciu v prednostne osvojených,frekvenčne dominantných a sémanticky najviac diferencovaných mikrosystémoch. Cez analýzu prvkov v týchto mikrosystémoch sa dostáva k všeobecným zákonitostiam vývinu morfologického subsystému v komunikácii dieťaťa.

Morfologicky orientovaný výskum detskej reči vychádza z dominantných slovných druhov. Ich zastúpenie je nasledujúce: zámená, slovesá, podstatné mená, spojky, častice, predložky, prídavné mená, príslovky, číslovky a citoslovcia, ktoré Jana Kesselová v jednotlivých kapitolách skúma z hľadiska ich funkcie a sémantiky. v spontánnej komunikácii detí. Zdôrazňuje pritom atribút prirodzenosti (12. kapitola) v priestore komunikácie detí, tiež prirodzenosť ako atribút verbálneho správania sa dieťaťa, a tiež prirodzenosť komunikačného nástroja, ktorý sleduje zo zreteľa preferovanosti a systémovosti v morfologických štruktúrach.

Porovnanie s údajmi frekvenčného slovníka slovenčiny (Mistrík, 1969) ukázalo, že v každom slovnom druhu existuje vrstva slov, ktoré sa zhodne vyskytujú na popredných miestach i napriek odlišným reprezentatívnym textom ( spontánny detský dialóg a monologická a dialogická pripravená komunikácia dospelých ). Možné odlišnosti autorka vidí v odlišných vekových a psychických vlastnostiach autorov textov, ale aj v nezanedbateľnom 30 ročnom časovom odstupe ich vzniku . Z porovnania frekvenčného slovníka detskej reči s údajmi Mistríkovho frekvenčného slovníka je zrejmé, že vysoká frekvencia niektorých slovných druhov nie je viazaná na textový model či komunikačnú situáciu, ale je daná komunikačnou univerzálnosťou, ktorá je podmienená lexikálno-sémantickými vlastnosťami slovných druhov, čiže stupňom všeobecnosti významu ich reprezentantov.

Ak kategoriálny význam slovných druhov chápeme ako jazykové stvárnenie myšlienkových kategórií, prostredníctvom ktorých dieťa reflektuje vonkajší svet, z komunikačného rozvrstvenia slovných druhov tak, ako ich uvádza autorka, môžeme usudzovať, že svet dieťaťa mladšieho školského veku je svetom reality, svetom konkrétnych vecí a bytostí ( osôb a zvierat ) s ich dominantnými príznakmi a vzájomnými vzťahmi. Preferovanosť, na ktorú je zacielená pozornosť autorky, je skúmaná aj z hľadiska repertoárovej pestrosti prvkov v jednotlivých lexikálno - sémantických subsystémoch slovných druhov, ktoré podrobne a presne definuje, uvádza ich komunikačne preferovaných reprezentantov, ich výskyt zdôvodňuje a interpretuje, porovnáva s výsledkami relevantných výskumov.

Monografia Doc. Jany Kesselovej, CSc. je výsledkom dlhoročného autorkinho bádania v oblasti ontogenézy detskej reči, ktorá je predmetom záujmu mnohých odborníkov. Okrem jazykovedcov a psychológov sa k tejto skupine radí aj početná skupina logopédov. Nakoľko sa jedná o ojedinelú prác tohto druhu odborná verejnosť túto knihu privítala s veľkým záujmom a ocenením.

Intervenčný program Floor Time, opísaný v publikácii The Child with Special Needs - Encouraging Intellectual and Emotional Growth autorov S.I.Greenspana, S.Wieder a R.Simons, sa s veľkým úspechom využíva v USA a Kanade pri práci s deťmi so špeciálnymi potrebami. Ide predovšetkým o deti s nasledovnými diagnózami:

1. autizmus, poruchy autistického spektra, pervazívne vývinové poruchy
2. mentálna retardácia a kognitívne deficity
3. DMO
4. poruchy regulácie - poruchy učenia, spánku a príjmu potravy, u ktorých je základným problémom spôsob reagovania a podnety, porozumenie reči a vizuo-priestorového vnímania a plánovania motorických akcií
5. poruchy pozornosti
6. iné špeciálne poruchy:
   • Downov syndróm a iné genetické syndrómy
   • rôzne typy kognitívnych a percepčných deficitov

Ide o neetiologický vývinový prístup založený na systematickej práci s dieťaťom s cieľom pomôcť mu krok za krokom postupovať po vývinovom rebríčku. Podstatnou časťou programu je intenzívna a cielená práca s rodičmi, ktorí sa stávajú koterapeutmi. Ich úlohou je facilitovať, sprostredkovať dieťaťu osvojenie si základných schopností a zručností, tzv. vývinových míľnikov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom správneho motorického, kognitívneho, emocionálneho a rečového vývinu.

Prístup teda vychádza z osvojenia si šiestich základných schopností, ktorými sú:

1. sebaregulácia a záujem o okolitý svet
2. intimita, dôvernosť, ktorá je základným predpokladom vytvárania vzťahov s druhými ľuďmi - interakcií
3. obojsmerná komunikácia
4. komplexná komunikácia - tvorba komplexných gest, spájanie činností do problém-riešiacich sekvencií
5. emočné predstavy - tvorba myšlienok a predstáv
6. emocionálne myslenie - vytváranie spojení medzí predstavami a ich racionalizácia, prepájanie na realitu a logiku

Na dosiahnutie uvedených schopností si program Floor Time vytýčil 4 základné ciele:

1. stimulácia pozornosti a dôvernosti (medzníky 1 a 2)
2. obojsmerná komunikácia (medzníky 3 a 4)
3. stimulácia vyjadrovania a prežívania pocitov a predstáv (medzník 5)
4. logické myslenie (medzník 6)

Intervenčný program Floor Time vychádza z aktuálnej vývinovej úrovne dieťaťa. Nejde o štandardný program určený pre všetky deti s rovnakou diagnózou, je prispôsobený, "šitý na mieru" každému dieťaťu.

Hlavnou úlohou uvedeného programu je prostredníctvom interakcií a voľnej hry pomôcť dieťaťu vybudovať interpersonálne, emocionálne a intelektuálne zručnosti. Ide v podstate o 20-30-minútové obdobia, kedy si rodič doslova sadne s dieťaťom na zem s cieľom vytvárať v hrovom kontexte interakcie, ktoré sú základným predpokladom vývinu ľudského mozgu, sebavedomia, iniciatívy, kreativity a intelektových funkcií, akými sú napríklad logické a abstraktné myslenie.

Podstatou prístupu je stotožniť sa s dieťaťom, nasledovať jeho záujem, pripojiť sa k nemu a hrovou formou iniciovať, rozvíjať a stabilizovať interakcie. Dôraz sa pritom kladie na využívanie silných stránok dieťaťa a cielene sa pracuje na rozvoji jeho problémových oblastí.

Východiskom intervenčného pôsobenia je dôkladné zhodnotenie schopnosti dieťaťa vnímať a spracovávať, teda interpretovať podnety a informácie z okolitého prostredia. Súčasťou celkového obrazu je aj hodnotenie motorického systému, ako aj schopnosti dieťaťa regulovať svoje pocity, teda zamerať sa na citlivosť vnímania zvukov, dotykov, vizuálnych, čuchových a chuťových podnetov, pohybov, pričom v každej z uvedených oblastí môže dieťa rezultovať ako hypo-/hypersenzitívne alebo hypo-/hyperreaktívne. Takéto hodnotenie vyžaduje prítomnosť interdisciplinárneho tímu odborníkov, ktorého členovia analyzujú jednotlivé schopnosti a funkcie a vypracujú celkový profil dieťaťa, ktorý sa stane východiskom následnej intervencie.

Výhodou prístupu Floor Time je jeho flexibilita a schopnosť prispôsobiť sa individuálnym potrebám každého dieťaťa. Pri tvorbe takéhoto intervenčného plánu, zapadajúceho do individuálnych charakteristík každého dieťaťa vychádzame z:

• reakcií dieťaťa na podnety, jeho spôsobu spracovania informácií, plánovania činnosti a spájania správania a myšlienok
• funkcionálnej úrovne emocionálnych, sociálnych a intelektových schopností
• typických interakčných vzorcov
• rodinných vzorcov

Uvedený program je ideálnym príkladom vývinového intervenčného prístupu určeného pre deti so špeciálnymi potrebami najranejšieho veku. Obsahuje základné princípy a zásady práce s dieťaťom, ako aj konkrétne návrhy, postupy a rady pre prácu s deťmi podľa ich zaradenia do senzoricko-emocionálne-behaviorálnych skupín na základe komplexného vývinového profilu každého dieťaťa.